Varenie je moja vášeň


Marián Myjavec

Mamine som bral varechu z ruky a musel všetko miešať a "koštovať". Každý plech a pekáč som vytieral samozrejme ja.


Maslo bolo všade, ale to zadosťučinenie a prst v surovom bublaninovom ceste, ktoré sa lialo z misy, bolo pre mňa najviac. Nikdy na tieto chvíle nezabudnem. Ako 18 ročný som sa odsťahoval a bol som odkázaný sám na seba. A keďže som bol zvyknutý na fajnovú domácu stravu, musel som si poradiť. Reštaurácie a vývarovne ma nikdy moc nebrali. Proste si tam neviem vybrať a nakoniec si aj tak poviem, že by som to sám uvaril alebo upiekol oveľa lepšie. A vtedy to začalo. Prvé jedlo, prvý koláč, bez mamy a hneď jedlé.


Už ako malý chlapec som vedel, čo ma bude baviť a napĺňať.

Úspech samozrejme
nakopne.


Tak to pokračovalo.

Mamine klasiky ako plnená paprika, segedínsky guláš, granadír, žemlovka, ryžový nákyp nemohli chýbať.
V malom variť neviem. Zavolal som pár kamarátov a už sa to so mnou ťahalo.

Rovnako v práci. Stačil jeden cheesecake ako prískočné a už sa bez neho na firme objaviť nemôžem.
Kvalitné domáce jedlo a heslo "viem, čo som do toho dal" ma posúvalo ďalej.

Zaváraniny a domáce džemy boli samozrejmosťou.
Pečivo z droždia som si piekol sám.

Úspech samozrejme
nakopne.


Tak to pokračovalo.

Mamine klasiky ako plnená paprika, segedínsky guláš, granadír, žemlovka, ryžový nákyp nemohli chýbať.
V malom variť neviem. Zavolal som pár kamarátov a už sa to so mnou ťahalo.

Rovnako v práci. Stačil jeden cheesecake ako prískočné a už sa bez neho na firme objaviť nemôžem.
Kvalitné domáce jedlo a heslo "viem, čo som do toho dal" ma posúvalo ďalej.

Zaváraniny a domáce džemy boli samozrejmosťou.
Pečivo z droždia som si piekol sám.

Ale napriek tomu mi pečivo nikdy nerobilo dobre.

A v tom som sa dozvedel o ražnom kvásku.

Jedna kamoška mi ho darovala, ale nebolo to ono. Tak som si založil svoj vlastný.

Pekne poctivo som si prešiel celým postupom a počas toho som študoval. Naozaj veeeľa študoval. Toľko som nečítal snáď ani na vysokej škole.

Skúšal som, testoval som, vyhadzoval som nepodarky a tešil sa z úspechov. Časom mi chlieb a slané pečivo ale nestačili, chcel som aj niečo viac. Hlavne sladké. Milujem sladké.

Skúšal som ho piecť aj z ražného kvásku, ale nechutilo mi to. Celkovo mi raž nechutí a smrdí. Ale to je môj osobný problém. Vždy mi niečo vadilo aj na chleboch, nevedel som čo. Až kým som neobjavil Lievito Madre. Pšeničný kvások. Vraj super vhodný na sladké. Viac mi nebolo treba. A keďže vtedy mi ho nemal kto podarovať, bola to u nás novinka, pustil som sa do jeho zakladania. S týmto mojim najväčším "kamošom" spolupracujeme už skoro 3 roky. A zatiaľ ma nikdy nesklamal.

Sladkých receptov na začiatku nebolo veľa alebo len pár základných. Tie mi stačili, ale len na chvíľu. Ja chcem vždy niečo iné a extra. Kváskovaniu som sa začal popri klasickom pečení a varení venovať naplno.

Po pečení, skúšaní a obmieňaní rôznych receptov z kníh a internetu, som začal vymýšľať a zdokonaľovať aj nejaké tie vlastné. Preto som sa rozhodol vytvoriť si svoj súkromný blog, kde budú pokope všetky moje, aj iné mnou odskúšané, nielen kváskové recepty.

Postupne sa začali hromadiť a mali veľký úspech, čo ma stále viac motivuje a nakopáva. Zbožňujem, keď ľudí inšpirujem a vďaka mne sa im v pečení darí a môžu svojimi výtvormi ohúriť svojich blízkych. Robím proste to, čo ma baví a napĺňa.

Váš Majo